Mor včelieho plodu
V roku 1906 bo pôvodca moru Paenibacillus larvae prvýkrát popísaný. Bol stredobodom pozornosti viacerých výskumov. A našlo sa mnoho odpovedí na túto chorobu.
Nie všetci pôvodcovia moru včelieho plodu sú rovnakí. Sú rôzne kmene, ktoré sa odlišujú v ich genotype. V odbornej literatúre je väčšinou priebeh tejto choroby veľmi jednoducho popísaný. Asi takto: Pri more plodu odumierajú larvy, až po ich zaviečkovaní v bunkách. Chorobu zistíte podľa zmenených viečok buniek, ktoré menia farbu, sú popukané a prederavené. Keď takéto bunky otvoríte, nájdete už len glejovitú hmotu, z ktorej sa pomocou zápalky dajú ťahať vlákna (zápalkový test). Po čase larva vyschne, zmení sa na tmavý príškvar, ktorý je pevne prilepený na dne bunky. (Claus Zeiler, 300 rád pre včelárov, s. 82)
Už dávno je známe, že niekedy sa u infikovaného včelstva neprejavia klinické symptómy, dokonca prežijú aj niekoľko rokov bez toho, aby sa niečo spozorovalo. Vo včelárskom inštitúte Hohen Neuendorf (Nemecko) bolo zistené, že genetické typy Paenibacillus larvae možno rozdeliť do 4 skupín. Tieto genotypy sú pomenované na <strong>ERIC I, ERIC II, ERIC III, ERIC IV</strong> . V Nemecku a aj u nás je rozšírený typ ERIC I, a som pevne presvedčený, že aj ERIC II.
Typ ERIC I
Plod, ktorý je napadnutý pôvodcom moru včelieho plodu Paenibacillus larvae ERIC I, vykazuje typická medzerovitosť. Približne polovica plodu sa dožije do zaviečkovania bunky. Uhynú a včely ich vynesú von. Preto včelár si nevšimne nič podozrivé. Tie, ktoré odumreli po zaviečkovaní, sa rozložia na ťahavú hmotu, ktorá obsahuje bilióny sporov. ERIC I zapríčiní rýchly zánik včelstva. Bežné príznaky moru opísané vyššie.
Typ ERIC II
Tento typ zabíja včelí plod podstatne rýchlejšie. Takmer 90% napadnutých lariev uhynie počas prvých 6 dní po infikovaní, teda značne zavčasu pred zaviečkovaním. V praxi môže infekcia spôsobená týmto genotypom ostať dlho neodhalená, pretože robotnice majú dostatok času na vynesenie odumretého plodu a matka ju opäť zakladie. Približne 10% včelieho plodu prežilo do štádia vystrenej larvy, poprípade až po zakuklenie. Tento malý podiel plodu, ktorý sa v zaviečkovanej bunke zmení na lepkavú ťahavú masu, je pri bežnej prehliadke nenápadný a väčšinou si ho včelár všimne, až keď napadnutý plod tvorí 10% viditeľnej plochy. Včelstvá, ktoré sú nakazené týmto pôvodcom moru včelieho plodu, zahynú taktiež, len trvá dlhšie, než sa symptómy prejavia. Včelstvá chorobu prenášajú!
Zhrnutie
Genotyp ERIC II, ktorý zabíja larvy veľmi rýchlo, sa vo včelstve rozširuje pomalšie a pomalšie škodí. Tento typ je pre včelstvo menej nebezpečný, pretože robotnice ho vynesú s odumretou larvou, a tým eliminujú jeho rozšírenie. Naproti tomu genotyp ERIC I zabíja larvy pomaly, ale je nebezpečnejší, lebo včely nerozpoznajú infikované larvy, a tie ostávajú vo včelstve. Tým sa môže vo včelstve účinnejšie rozširovať a včelstvo rýchlejšie zanikne.
Čo to znamená pre nás včelárov?
Infekcia s ERIC II ostane dlho neodhalená, lebo sa vo včelstve nachádza málo odumretého zaviečkovaného plodu, ktorý nie je tak pri bežnej prehliadke nápadný. Nevidíte plod premenený na ťahovú hmotu. Všetko je naoko ok, až pokiaľ nedáte vzorku na laboratórne vyšetrenie. Takéto včelstvá si môžete priniesť aj domov čestne kúpené od vzorného včelára. Naoko zdravé, ale nákazu vám určite prenesú aj do ostatných včelstiev.
Odporúčanie:
Nikdy nekupujte včelstvá od včelárov, ktorí nemajú papier z laboratórneho vyšetrenia na mor včelieho plodu! Ani matky nekupujte od včelárov, ktorí nemajú papier, že chov je čistý! Pozor na neznáme roje, to je veľké nebezpečenstvo pre váš chov. Lebo doplatíte na to len a len vy.
Spracované z internetovej stránky: www.pv.sk/vcely/choroby-clanky004.asp